To všetko sa deje "ZA DVERAMI". Ak máte starší byt a chcete naplno využiť jeho potenciál, ozvite Stretne sa psychológ, investor a stavebný robotník...a znie to takmer ako začiatok dobrého vtipu, ale tak nejako sa vlastne začal príbeh „Za dverami“. Bolo v tom trochu náhody, trochu rodinných koreňov, trochu nekonečnej potreby skúšať niečo nové. Máme v rodine zmysel pre estetiku - kto práve nie je ar
chitekt, sochár, maliar, umelecký kováč, tak sa aspoň motal okolo keramiky, rezbárstva, fotenia alebo kreslenia. Mňa to „chytilo“ cez dizajn interiéru, ale cestou som to ešte zobrala odbočkou cez psychológiu, skúmanie spokojnosti zamestnancov a motivácie spotrebiteľov. Ako urobiť človeka spokojnejším – doma, v práci, v priestore? Prostredie, v ktorom fungujeme, má síce nenápadný, ale plíživý a dokázaný vplyv na to, ako sa v ňom cítime, ako si v ňom dokážeme odpočinúť, učiť sa, sústrediť sa, odreagovať sa, prísť na kreatívne nápady a zahodiť stres za hlavu. A to sa mi zdá dosť na to, aby som sa ho občas pokúsila urobiť krajším, príjemnejším, podnetnejším aj pre druhých. Tak vzniklo „Za dverami“ – nápad nájsť schátraný priestor (a vďaka za ľudí okolo mňa, ktorí sú ochotní tomuto nápadu dôverovať a investovať doň) a pretvoriť ho pomocou tých, ktorí rozumejú stavebnému remeslu, na priestor, v ktorom je väčšia radosť byť. Takže pravidelne pátram po starých alebo zanedbaných bytoch (a našťastie ich aj pravidelne nachádzam) a po pár-mesačnom „facelifte“ ich odovzdávam novým majiteľom. A keď je na konci tohto procesu počuť niečo ako „jéj“, je to pre mňa ako happyend v trápnom americkom filme. Ak chcete aj Vy svoj „bytový happyend“, pátrajte so mnou...
